Menu

Prečo Facebook spustil reactions až teraz a kde je dislike?

Chceme odpovede! Teda... Vy chcete odpovede a my ich prinášame :)


To, čo Facebook predáva, je naša pozornosť. A oči užívateľov udrží na obrazovke len vtedy, keď nám ponúkne obsah, ktorý nás zaujíma. Na to, aby nám vedel personalizovať Newsfeed, musí vedieť, čo sa nám páči. Doteraz sme na to vedeli použiť iba like, share a komenty. To už ale nestačí.

Túžbu vyjadriť širšiu škálu emócií ako len „to sa mi páči“ požadovali užívatelia snáď od uvedenia tlačidla like. Túto potrebu čiastočne uspokojil messenger, ktorý nám dovolil používať stickers a gify. Tieto spoľahlivo vyjadrovali aj komplexné pocity – a to bez použitia slov.

Práve možnosť komunikovať bez slov je veľmi dôležitá. Keď píšeme text, je to ako rozprávať robotickým hlasom. Nie je možné odčítať sentiment – emocionálny náboj – vašej správy. Až 70% komunikácie medzi ľuďmi však prebieha neverbálne – a drvivá väčšina neverbálnych prejavov sa dá odčítať z tváre. Vďaka novým reakciám môžeme komunikovať efektívnejšie bez zdĺhavého ťukania do dotykových klávesníc.

Nehovoriac o tom, že olajkovať niekomu status o tom, ako mu zomrela rybička, nie je vôbec pekné...

gif plac

Testovacie verzie reakcií

Uvádzacie trhy boli Írsko a Španielsko. Prečo práve tieto dve krajiny? Facebook potreboval dostatočne veľké vzorky v anglicky a španielsky hovoriacich štátoch. Druhý dôvod je ten, že írski a španielski užívatelia majú - podľa dát Facebooku - pomerne málo zahraničných priateľov. Minimalizovalo sa teda riziko, že ľudia, ktorí nie sú vhodní na testovanie, budú vidieť nové reakcie.

Spoločne s psychológmi a dizajnérmi pracovali na vizuále reakcií. Výsledok síce vyzerá jednoducho, cesta k nemu však bola zložitá.

pokusy o facebook reactions zdroj

Výsledok už poznáte. Pre webovú verziu sú zatiaľ reakcie statické, užívatelia smartfónov si užívajú takéto expresívne animácie:

animovane reactions

Prečo práve tieto reakcie?

Škála emócií, ktoré dokážeme vyjadriť, je samozrejme omnoho bohatšia. Žiadna sociálna sieť si však nemôže dovoliť dať užívateľom na výber 20 či 30 animovaných tváričiek. Zredukovali ich na taký počet, ktorý sa zmestí do jedného riadka obrazovky a na pocity, ktoré pokryjú väčšinu našej emočnej škály.

Z psychologického hľadiska bolo dôležité vybrať emócie, ktoré nie sú agresívne – teda neútočia na druhých („je to tvoja vina“) ale vyjadrujú pocity konkrétneho užívateľa („som nahnevaný“). Nenechajte sa pomýliť, môžete mať negatívne emócie a zároveň nevyjadrovať agresiu. Práve toto sa Facebooku podarilo dodržať. Užívateľ neprekročí hranicu svojich pocitov a reakciami nesúdi iného užívateľa

Prečo až teraz?

Facebook zrejme narazil na strop v zisťovaní našich záujmov a preferencií len z tlačidiel like, share a koment. Potreboval teda zistiť, aké pocity máme z toho, čo nám ukazuje. Jednoducho povedané – Mark Zuckerberg musí vedieť, čo nás teší a čo nás hnevá.

Dosť možné je aj to, že timing bol naviazaný na americké voľby. Hillary Clinton a Donald Trump sú veľmi kontroverzní kandidáti. Obaja vzbudzujú emócie, ktoré ľudia ventilujú v masívnom objeme. To je ideálna príležitosť pre získanie veľkého množstva dát za krátky čas.

A kde je dislike, há?!

dislike gif

Tu sa vraciame k psychológii. Jeden z dôvodov je, že Mark Zuckerberg od začiatku uvedenia like buttonu tvrdil, že dislike nikdy nevznikne. Druhý dôvod je práve negatívne hodnotenie iných ľudí. „Nepáči sa mi to“ súdi iného človeka. „Som nahnevaný“ vyjadruje môj vlastný pocit. Na prvý pohľad sa to môže zdať ako veľmi tenká hranica, no v hlave človeka je rozdiel obrovský.